publikované: 09.05.2018
Veľmi často vzniká debata o kvalite fondu a zvlášť medzi laickou verejnosťou je veľmi rozšírený názor, že dobrý fond je ten, ktorý ponúka najvyšší výnos. Zabúdajú zohľadniť jeden z najpodstatnejších faktorov ovplyvňujúci momentálnu výnosnosť - a tou je podstupované riziko!!! Preto sme častokrát svedkami nešťastných investorov, ktorí nakupujú pri najvyšších cenách a pri korekciách potom smutní predávajú. Nie, netvrdím, že trendy sa dajú predpovedať, ale dá sa posudzovať miera podstupovaného rizika a dosahovaných výnosov.
Asi najlepšie to bude možné vysvetliť na príklade dvoch investorov
|
Investor A |
Investor B |
1. rok |
6, 05 % |
4,97 % |
2. rok |
4,11 % |
2,99 % |
3. rok |
3,87 % |
3,87 % |
4. rok |
- 6,83 % |
- 1,95 % |
5. rok |
7,01% |
3,85 % |
Jednoduchý pohľad na investície do fondu (pozrú sa na to priatelia napr. pri pohári piva):
Investor A - z piatich rokov mu jeho fond prerobil iba raz – výborný výsledok.
Z piatich rokov bol tri krát lepší a raz rovnaký ako fond investora B.
Investor A pri porovnávaní s investorom B bol trikrát hodnotený priateľmi ako podstatne lepší a úspešnejší investor – i takéto ocenenie priateľov a známych má svoju veľkú váhu pri investičných rozhodnutiach - a vizuálne bez matematiky sa zdá investícia vo fonde A ako výhodnejšia.
Ako by posudzovali kvalitu investície profesionálni investori:
Abstrahujme od fundamentálneho posudzovania (kvalita aktíva, sektor, mena ....)
Asi najprv by sa pokúsili určiť rizikovosť každej investície. Jedna z vecí, ktorá ju je schopná matematicky vyjadriť a je najviac používaná - je volatilita.
Čo je to volatilita:
Volatilita je miera variability čohokoľvek (rozptyl, rozsah) – počasia v jednotlivých dňoch, výšky žiakov 8. ročníka, výsledkov ich testov v matematike, predajov nejakých tovarov v jednotlivých mesiacoch roka atď.
Ak hovoríme o volatilite pri investovaní, hovoríme o volatilite výnosov. Cenný papier má vyšší stupeň volatility, keď sa jeho hodnota môže dramaticky meniť v krátkom čase. Volatilita sa meria pomocou nástroja „štandardnej odchýlky“, ktorá meria odklon aktíva od priemeru.
Pri porovnávaní našich dvoch investorov nám vyšla nasledovná volatilita:
|
Investor A |
Investor B |
volatilita |
11,13 % |
5,02 % |
Existujú súťaže, v ktorých sa vzájomne porovnávajú investičné fondy a absolútny víťaz je ten s najlepším pomerom výkonnosti a volatility (Sharpov index), my pre zjednodušenie uvažujeme, že nami uvádzaná výkonnosť je už očistená o náklady a o výnos porovnateľnej investície meranej Eurobriborom. V rámci Slovenskej republiky takéto porovnávanie robia napr. SASS (Slovenská asociácia správcovských spoločností), kde sú hodnotené všetky verejne obchodované fondy, nezávislá „Súťaž o zlatú mincu“ alebo Fincentrum v spolupráci s časopisom Forbes, pričom používajú viac menej podobnú metodiku.
Zoberme si priemernú výkonnosť našich dvoch investorov za sledovaných päť rokov - a čuduj sa svete - už tu máme prvé prekvapenie, za sledovaných päť rokov obaja zarobili rovnako!
|
Investor A |
Investor B |
Ø výkonnosť p.a. |
2,87 % |
2,87 % |
A aká je kvalita (t.j. pomer výkonnosti a volatility) ich fondov?
|
Investor A |
Investor B |
kvalita |
0,26 |
0,57 |
Profesionál by fond investora B hodnotil ako podstatne lepší (o 121%) t.j. pri rovnakej výkonnosti je podstatne bezpečnejší! Fond investora B dáva podstatne vyššiu šancu na lepšie zvládnutie prípadných väčších korekcií trhu a tým pádom na lepšiu výnosnosť fondu pri dostatočne dlhom investičnom horizonte.
Prečo poskytuje fond investora B podstatne vyššiu šancu na lepšiu výnosnosť? Je to zase len o matematike. Ak dôjde k 40% korekcii v portfóliu investora A a k 30% korekcii v portfóliu investora B (pri nižšej volatilite môžeme oprávnene predpokladať nižšiu korekciu portfólia ako u investora A), tak investor A musí mať pre návrat svojho portfólia na pôvodnú hodnotu výkonnosť = 67%, zatiaľ čo investorovi B pre návrat svojho portfólia na pôvodnú hodnotu postačuje výkonnosť = 43%! Ešte lepšie je to vidieť, ak si to predstavíme na konkrétnej investovanej sume 10 000 €.
Investovaná suma |
10 000 € |
strata |
korekcia A 40% |
6 000 € |
4 000 € |
korekcia B 30% |
7 000 € |
3 000 € |
Investor A potrebuje na zmazanie straty a návrat na pôvodnú hodnotu investície dosiahnuť o 25% lepšiu výkonnosť ako investor B, a to je veľmi, veľmi náročná úloha.
Stále je potrebné posudzovať priemernú výkonnosť investičného fondu v maximálne možnom časovom horizonte – najlepšie od jeho vzniku (ak má dostatočne dlhú históriu) a bezpodmienečne sa zaujímať o kvalitu skladby portfólia, t.j. o jeho rizikovosť!
Ak sa rozhodnete investovať, tak bez pravidelného zvyšovania úrovne informovanosti, individuálneho vzdelávania sa a bez záujmu o každú jednu vašu investíciu naozaj iba veľmi ťažko dokážete urobiť správne rozhodnutia.
Štefančík
Ďalšie články