O investovaní | Teoretická výkonnosť fondu a reálna výkonnosť investície investora

 publikované: 13.11.2023

Dnes sa povenujem téme, ktorá už dlhšie rezonuje medzi členmi Investmentclubu. Základné otázky sú:

  • Nedá sa investovať tak, aby som dosahoval teoretickú výkonnosť fondu?
  • Je naozaj možné, aby boli tak veľké rozdiely medzi teoretickou výkonnosťou fondu a reálnou výkonnosťou investície investora?
  • Ako je možné, že ETF fondy pasívne kopírujúce rôzne  indexy napr. index S&P 500 dosahujú výkonnosť veľmi podobnú ako nimi kopírovaný index?

Takže poďme po poradí – Nedá sa investovať tak, aby som dosahoval teoretickú výkonnosť fondu?

Žiaľ, naozaj sa to nedá. V každom investičnom fonde sa musia realizovať nákupy a predaje napr. i z týchto dôvodov:

  • Lebo napr. väčšina akcií vypláca dividendy, dlhopisy - kupóny a pod. Takto získané prostriedky slúžia na ďalší nákup:
    • aktív
    • poplatky na krytie nákladov na správu fondu
    • poplatky pre brokerov
    • prípadne na platenie daní a iné...
  • Fond musí držať primeranú hotovosť i na redemáciu aktív. Prípadne z tohto dôvodu vykonáva i odpredaj aktív.
  • Nakupuje nové aktíva v prípade investícií do fondu
  • Ak to charakter aktív dovoľuje, tak väčšina fondov využíva možnosť rebalancovať svoje portfóliá. To znamená, že dokupuje alebo predáva aktíva tak, aby pomer týchto aktív zodpovedal stratégii fondu.

Naozaj existuje veľké množstvo dôvodov, prečo v každom investičnom fonde dochádza k nákupom/predajom aktív ako i k držaniu primeraného množstva hotovosti.

Možno to ešte lepšie ozrejmí názorný príklad.

Pozn: Ak by sme uvažovali i s platením daní, výsledok by bol ešte priepastnejší!

Ako si môžeme všimnúť už dva pohyby (nákup/predaj) pri nesprávnom načasovaní spôsobili rozdiel medzi teoretickou výkonnosťou fondu a reálnou výkonnosťou investície investora o viac ako 56 %. Prečo – to vysvetlím trocha neskôr. Ale, žiaľ, je to neúprosný fakt. Pravdepodobnosť, že vhodnými nákupmi alebo predajmi trafíme trhový trend, je štatisticky rovnaká, ako že ten trend netrafíme.

Preto prosím, nikdy neporovnávajte reálnu výkonnosť vašej investície, ktorú máte vo svojich výpisoch, (ak ju vôbec vo výpise máte, lebo mnoho správcov ju neuvádza a hlavne vypúšťa zrealizovaný zisk/stratu z vyhodnocovania) s teoretickou výkonnosťou fondu - sú to dva diametrálne odlišné parametre. Navzájom sa dá porovnávať len jedna teoretická výkonnosť s druhou teoretickou výkonnosťou medzi fondami, ale nie s vašou reálnou investíciou! 

Je naozaj možné, aby boli tak veľké rozdiely medzi teoretickou výkonnosťou fondu a reálnou výkonnosťou investície investora?

Prečo je tomu tak? Uvediem na to jeden veľmi starý a často používaný príklad. Vlastníte 1000 kusov akcií po 1 €. Hodnota vašej investície pri nákupe bola 1000€. Ak vaša investícia klesne o 50%. (hodnota investície 500€), tak aby sa dostala na pôvodnú hodnotu vašej investície, zostatok po poklese musí stúpnuť o 100 %! Ak vaša investícia stúpne o 50%. (Hodnota. 1500€) Tak stačí pokles o 33,33%, aby sa vrátila k pôvodnej hodnote vašej investície 1000 €. Preto štatisticky ďaleko častejšie zažijeme pokles o 33%, ako v  rovnakom časovom horizonte nárast o 100%. Matematika (pravdepodobnosť) a štatistika sú v tomto smere, žiaľ, neúprosné a posuny o 100% oproti 33% nemôžu dopadnúť inak ako výrazným odklonom od teoretickej výkonnosti a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou v neprospech reálnej výkonnosti vašej investície. Nikto nevie dopredu určiť trhové trendy vývoja aktív tak, aby nakupoval pred rastom a predával pred poklesom. Naozaj nik na svete to nevie!

Dá sa tomuto nejako efektívne brániť? Tak ako je jednoducho zrejmé, že teoretická výkonnosť fondu a reálna výkonnosť vašej investície sa navzájom môžu a naozaj veľmi významne líšia, tak pomerne veľmi efektívne tento jav z dlhodobého hľadiska (naozaj v rokoch) eliminuje rozumné rebalansovanie portfólia. Vyššie spomínaných vašich 1000 kusov akcií po 1 eure v hodnote 1000€ po poklese o 50 percent má hodnotu 500€, t.j. akcia je za 0,5€. Opätovne dokúpime akcie tak, aby sme dosiahli hodnotu 1000€. To známe dokúpime za 500€ pri cene 0,5€/ks 1000ks akcií. Naše portfólio bude mať hodnotu opäť 1000€ ale budeme vlastniť. 2000 kusov akcií v priemernej nákupnej cene 0.75 € za kus! Potom stačí nárast akcií o 33,33% na to aby sme eliminovali našu predchádzajúcu stratu v plnom rozsahu. (Pozor, prípadná dividenda sa potom vypláca z 2000ks akcií a to náš príklad ešte vylepšuje, takže bude stačiť nižší opätovný nárast závisiaci od výšky vyplatenej dividendy, napr. len 19%). Ale tento vplyv pre názornosť zanedbávame. Takže po poklese a dokúpení máme voči sebe postavené hodnoty 50% poklesu oproti 33% nárastu (možno len napr. 19% ak by sme uvažovali i s dividendami.). Kde zase štatistika dáva veľkú šancu, že sa nám to podarí a častejšie zažijeme nárast o 33% (reálnejšie 19%) ako pokles o 50%. Dúfam, že som to vysvetlil čo najzrozumiteľnejšie. Rád však privítam akékoľvek vaše otázky a názory alebo inú argumentáciu popisujúcu rozdiel medzi reálnou výkonnosťou vašej investície a teoretickou výkonnosťou fondu ako i vplyvom rebalansovania. V príkladoch boli úmyselne použité extrémne poklesy a nárasty, ktoré nie sú bežné. Poklesy a nárasty do 25% môžeme zažívať v priebehu roku i viackrát.

Ako je možné že ETF fondy pasívne kopírujúce rôzne  indexy napr. index S&P 500  dosahujú výkonnosť veľmi podobnú ako nimi kopírovaný index?

Zdanlivo veľmi jednoduchá otázka, ktorá si ale vyžaduje znalosť princípov fungovania ETF fondov, ktoré sú všetko iné, len nie pasívne. Sú v nich schované mnohé riziká, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami mnohých predajcov týchto produktov. Najčastejšie zaznieva informácia, že tieto fondy nemajú manažérov, ktorí aktívne riadia portfólio a len kopírujú - trackuju vybrané podkladové aktívum. Napr. index S&P 500. Taktiež sa tieto ETF fondy označujú ako pasívne - možno pre investora, ktorý sa o ne nezaujíma, ale na správu a finančné zdroje sú to jedny z najnáročnejších investícií. Takže sú všetko iné, len nie pasívne. Veľmi podrobne sme sa tomu venovali v našom článku „Čo je to ETF“ z 3.10.2019, ktorý vám veľmi naozaj veľmi odporúčam do pozornosti a nájdete ho na našom webe. Verím, že po jeho prečítaní vám budú zrejmé techniky, ktorými sa dosahuje trackovanie  podkladového indexu. Napríklad S&P 500 - a zároveň vám budú jasné i riziká spojené s touto formou investovania oproti iným aktívne riadeným investíciám.

Taktiež je veľmi časté tvrdenie, že nákupom ETF fondov si zabezpečíme širokú diverzifikáciu portfólia. Nie je to celkom pravda. Lebo napríklad. Index NASDAQ 100 nedávno musel oznámiť, že je nútený upraviť metodiku výpočtu indexu a rebalancovať ho, pretože niektoré veľké technologické spoločnosti majú v indexe vďaka svojmu rastu príliš veľkú váhu. Desať najväčších spoločností tvorí necelých 60 percent indexu, to znamená, že zvyšných 40% je rozdelených medzi 90 spoločnosti. To určite nie je tá správna diverzifikácia. NASDAQ 100 k podobnému kroku naposledy pristúpili v roku 1998 a 2011. Diverzifikáciou sledujú investori takzvané nesystémové riziko. Teda riziko spojené s investovaním do akcií konkrétnej  firmy. Pokiaľ vlastníme všetky akcie na danom akciovom trhu, tak nesystémové riziko úplne eliminujeme. A zostane nám len riziko spojené s daným trhom. Takzvané systémové riziko. Čím vlastníme menej akcií, tým zvyšujeme nesystémové riziko.

Podobnú mieru koncentrácie má i americký rastový index Russell 1000 growth - z toho názvu by sme mohli usúdiť, že obsahuje stovky akcií a musí byť dostatočne diverzifikovaný. Pri podrobnejšom skúmaní ale zistíme, že top 10 firiem má váhu 51 percent. A zvyšných 990 firiem tvorí zostávajúcich 49 percent. Priložená tabuľka to popisuje prehľadnejšie a podľa mňa rúca mýtus o zmysluplnej diverzifikácii portfólia vďaka nákupu ETF fondov.

Zdroj: Petr Čermák Diverzifikácia a ETF

Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa k tejto téme dalo povedať. Preto veľmi rád privítam vaše prípadné otázky a názory.

Štefančík


Ďalšie články